ŽIVOT S KRISTOM NIE JE ROMANTIKA
(z homílie o . Jána Majerníka)

Za koho ma pokladáte vy? – tieto slová, ktoré zazneli niekde v Caesarei Filipovej, sa týkajú každého z nás. Je to podobná otázka ako tá, ktorá zaznela pri uzdravení malomocného „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Následne Ježiš predpovedá apoštolom utrpenie, v ktorom zjavuje svoje mesiášske poslanie. Caesarea Filipova je akoby takou Ježišovou otočkou na ceste Svätou zemou. Ježiš sa odtiaľto pomaličky s tokom Jordánu vracia späť do Jeruzalema. Cestou učí učeníkov kresťanstvu, ktoré je odovzdaním sa Bohu telom a dušou. Odmýtizovanému kresťanstvu. Menej romantickému. Nie je to žiadne rojčenie po Bohu, ale kresťanstvo kríža.

Vidíme, že na ceste do Jeruzalema Ježiš už urobí veľmi málo zázrakov, od učeníkov žiada viac spoľahnutie sa vo viere naňho.

Žiť z viery znamená žiť pre lásku. A to nemáme vrodené v sebe. Ľudský tvor je značne sebecký – všetci to poznáme a všetci sa z toho môžeme spovedať. Učiť sa byť iní sa musíme celý život.

Vertikálna línia človeka k Bohu a horizontálna línia k druhému predstavuje neustále protirečenie a do toho priesečníka musíme priklincovať naše ľudské ego. Keď popriem vzťah k Bohu alebo ho zredukujem na iba ľudský záujem, potom nemám nič dočinenia s Ježišom. Keď vzťah k blížnemu chápem veľmi vypočítavo (manželstvo,... ), to nie je kresťanstvo.

Všetci sme len chudáci pred Bohom. My nemáme kontrolu ani nad priestorom ani nad časom. My z tohto sveta raz odídeme a otázka je, ako chceme odísť z tohto sveta.